NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Slávnostný otvárací prejav Dr. Ferenca Dévényiho*) na I. Šľachtickom kongrese**)

Budapešť, Magyarok Háza, 7. mája 2011

 

„Čo je našou úlohou na tomto svete? Bojovať podľa našich síl za to najšľachetnejšie, lebo pred nami stojí osud národa.”***)

 

Urodzené dámy a páni, veľavážený kongres!

Pred Bohom sú si všetci rovní. To je dobré. V každodennom živote však zisťujeme, že ľudia sa jeden od druhého odlišujú. Je tomu tak obzvlášť vtedy, keď je reč o skutkoch. Sú a aj boli takí ľudia, ktorí okrem svojich osobných záujmov iné neuznávajú. V našej spoločnosti však, Chvála Bohu, sú a aj boli takí ľudia, ktorí záujmy spoločnosti a vlasti postavili pred svoje osobné záujmy. Títo boli zo vtedajšej spoločnosti vyzdvihnutí na základe ich vynikajúcich hrdinských činov a postojov a vytvorili vedúcu silu spoločnosti – šľachtu. Tú šľachtu, ktorá predstavovala elitu spoločnosti.

Šľachta, na čele ktorej stála korunovaná Hlavoa, jednak sama, jednak v osobe svojich potomkov vždy cítila zodpovednosť za osud svojej vlasti.

Maďarská šľachta, Maďari, zohrávali v Karpatskej kotline významnú úlohu počas svojej tisícpäťstoročnej, príp. aj dlhšej histórii. Nepriatelia národa s bezbožnými slobodomurárskymi a komunistickými koreňmi túto historickú skutočnosť nikdy nevedeli a ani nevedia zmeniť, nech sa o to akokoľvek pokúšali a pokúšajú aj dnes.

Jedna a jednotná (una et eadem) história maďarskej šľachty – ktorých predkovia boli slávnymi vodcami a členmi národa v období osídľovania vlasti – sa na večné časy skĺbila s dejinami maďarského národa.

 

Veľavážené urodzené dámy a páni!

Naši predkovia prelievali svoju krv a uskutočnovali mimoriadne hrdinské činy v záujme národa a jeho stelesnenia vo Svätej korune, ktorá ich a ich potomkov naveky pozvihli do radov vyvolených, do radov šľachty.

V búrlivých a krvou poznačených stáročiach našich dejín môžeme nájsť nesmierne veľa príkladov hrdinstva. Počas uplynulého jeden a pol storočia, ale najmä v priebehu uplynulého dvadsieteho storočia sa u nás stalo zvykom poukazovať na prehrané bitky, stratené ideály a neuskutočnené myšlienky. Dejiny nášho národa – obzvlášť v období slávnych maďarských kráľov a panovníkov – však ukazujú obraz víťazného a silného Maďarska. Naši veľkí králi počnúc Árpádom, Attilom a Svätám Štefanom cez Svätého Ladislava až po Karola Róberta, Ľudovíta Veľkého a Mateja Hunyadyho, oni všetci viedli národ od víťazstva k víťazstvu tak na bitevnom poli ako aj v politike. Najslávnejší predstavitelia vtedajšej šľachty sa stali vodcami, a ak bolo treba, aj mučeníkmi v boji proti tureckému a habsburgskému útlaku. Oni, tí najlepší z radov šľachty, zostali ležať pri Moháči - cintoríne našej národnej vznešenosti. Oni znášali útrapy tri stáročia trvajúcich protitureckých vojen a s tým spojeného krviprelievania.

Ak bolo potrebné, vynikajúce osobnosti nášho národa obetovali v bojoch za slobodu maďarsého národy nielen svoje životy a svoju krv, ale aj majetok.  Táto trieda, tento stav bol výkvetom nášho národa, ktorý v duchu prísahy na Svätú korunu po stáročia ochraňoval územie našich predkov pred cudzími mocnosťami, a ak bolo treba, aj pred nemásytnosťou a kolonizačnými snahami Habsburgovcov.

My, dnes žijúci Maďari a naši potomkovia môžeme byť hrdí na to, že medzi nami boli takí, ktorí ako vojvodcovia, štátnici alebo len ako jednoduchí šľachtici učinili všetko preto, aby Karpatská kotlina, ktorú získali naši predkovia, zostala tým, čím sa stala z vôle Stvoriteľa: domovinou  maďarského národa.

 

 

 

Urodzené dámy a páni, drahí bratia v Kristu, vážený kongres!

Minulosť nás všetkých zaväzuje. Zaväzuje k tomu, aby sme našim potomkom odovzdali všetko to dedičstvo po našich predkoch, na základe ktorej sa osud nášho ťažko skúšaného národa za pomoci milosti Božej obráti v lepšie. My, ktorí sme tu prítomní, sa musíme postarať o to, aby národ uznal historickú úlohu po roku 1945 rozbitej, poníženej a preriedenej šľachty pre nastávajúce obdobie dvadsieteho prvého storočia tak, ako nám to odkazuje básnik: „oheň ešte nevyhasol.”

My všetci, ktorí sme tu prítomní, sme sa spolu s tými, ktorých zastupujeme, podujali na splnenie určitej úlohy. Touto úlohou je pozdvihnutie Maďarska, maďarského národa na úroveň tých našich predkov, od ktorých pochádzame, resp. ktorých meno naše rodiny nosia. V tomto zápase, ktorý sa vedie v záujme zachovania a obrodenia maďarského národa, je potrebný každý šľachetný, nezisštný a vlastenecký čin. V tomto po stáročia trvajúcom boji musíme čerpať silu okrem Božej vôle aj z príkladu hrdinských činov našich predkov.

Gróf István Széchényi kedysi povedal: „Maďarsko nie bolo, ale bude!” Mi môžeme dodať len toľko, že krajina Istvána Széchényiho - Regnum Marianum - existovala viac než tisíc rokov a dúfame, že pokiaľ bude ľudstvo na Zemi existovať, vlasťou maďarského národa aj zostane.

Týmisto myšlienkami otváram náš kongres. Prosím dobrého Boha o požehnanie pre vašu šľachetnú prácu a pre celý šľachetný maďarský národ, lebo ako hovorí básnik: „sme strážcami tisícročného plameňa.”

Amen.

 

Vstante a príjmite požehnanie.

Nech vás žehná všemohúci Boh, otec i Syn i Duch Svätý, a nech vám pomáha blahoslavená Panna Mária, večná nebeská a zemská kráľovná Maďarska.

Amen.

 

 

 

 


*) Dr. Ferenc Dévényi, rímskokatolícky kňaz, rádový sudca Rytierskeho rádu Svätej koruny Panny Márie

**) http://search.imesh.com/ (2011-06-02), 11:50 – 21:16.

***) Vörösmarty Mihály: Gondolatok a könyvtárban. 1844.