NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Kázeň Andrása Alberta*) na I. Šľachtickom kongrese**)

Budapešť, Magyarok Háza, 7. mája 2011

 

Drahí bratia, milé sviatočné zhromaždenie!

Táto chvíľa je pre mňa radostná, lebo – ako som povedal – našiel som, našli sme náš domov, našli sme jeden druhého. Dovoľte mi, aby som pri tejto svätej príležitosti všetkým vám, dámy a páni, prečítal Božie požehnanie, ktoré je napísané v 27. žalme, veršoch 1 až 8 nasledovne:

„Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? 2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. 3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere. 4 O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. 5 A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu. 6 A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.“

 

Milí sviatoční bratia, vážený kongres!

S dojatím a zároveň poctený stojím pred vami, veď Božie slovo hlásam Maďarom. Maďarom, ktorí sa srdcom aj dušou viažu k tejto pravekej maďarskej zemi. Myslím na Karpatskú kotlinu.

K tomu, aby naši predkovia pre túto zem po tisíc rokov, po viac než tisíc rokov obetovali svoje životy a svoju krv, k tomu bola potrebná božia láska, milosť a dobrota, jeho svetlo, múdrosť a požehnanie. To cítili, to ste cítili vy dnes, lebo preto ste sa zišli v takomto peknom počte. Dnes ste sa zišli preto, aby ste s Božím požehnaním začali niečo nové a pokračovali tam, kde vaši predkovia boli svojho času, pred 50 – 60 rokmi, nútení prestať. Teraz, so žiaľom a bolesťou v srdci, roztrúsení, ale nie ako porazení, začínate odznova.

Kongres,  prácu, vzájomné spoznávanie sa, budovanie nového zahájte tak, aby ste začínali s plným nasadením a s božím požehnaním vo vašich srdciach a mysliach. Lebo čo Boh vyriekne, čo Boh vymyslí a na čo on vyriekne amen, niet takého nepriateľa, niet takej moci a niet takého zriadenia, ktoré by jeho, vás, nás dokázalo premôcť. Vzali nám kaštiele, našu zem, chceli nám vziať aj životy. Chceli nás vykynožiť od koreňa. Na jedno však pozabudli tí, ktorých nazývame nepriateľom, že totiž my a naši predkovia, šľachtici, dámy a páni, ktorí sme sa s čistým srdcom, čistou dušou, našim životom, našou minulosťou viazali k tejto zemi, našej drahej rodnej zemi, sme s Bohom boli, sme s ním teraz a s ním aj budeme. Boha nemožno poraziť. Boha nemožno vykázať. Boha nemožno umlčať. Oni vedeli iba jedno: mučiť nás, rozbiť nás, zbúrať naše domy, urobiť z nás žobrákov, no premôcť nás nedokázali.

Raz mi starý otec povedal: „Na jednu vec nezabudni, synček môj: dovtedy existuješ, kým ťa nedokážu premôcť.”

 

Drahí bratia, milé sviatočné zhromaždenie!

Kráľ Dávid, ožobráčený, prenasledovaný, predsa plný nádejí tam, uprostred pustatiny píše svje najkrašie žalmy, lebo tam bol k nemu najbližšie všemohúci Boh, ktorý je Bohom života, slávy, víťazstva, existencie, požehnania, znovuzrodenie. Dávid, zbavený všetkého bohatstva, všetkej moci, s čistým srdcom a čistou dušou takto velebí Boha: „Mojim svetlom a mojim pomocníkom je Pán.”

Želám vám, aby svetlo, ktoré prekonáva všetku moc, ktoré môže pochádzať a prichádzať iba od Boha, môže zosadnúť na nás, na naše srdcia, naše životy, myslenie, aby to zostalo vo vás, aby vás to viedlo, aby to živilo a zachovalo vaše deti a vašich potomkov, lebo bez svetla sa navzájom nevidíme, lebo bez svetla, bez svetla Pána nedokážeme odpúšťať, nedokážeme začať odznova, v našich srdciach niet nádeje a boj vzdáme. Nuž a, drahí moji bratia, nie k tomu nás pobáda Boh dne a ohľadne našej budúcnosti, ale k tomu, aby si bojoval v záujme tvojej viery tu v pozemskom živote, tu v Maďarsku a Karpatskej kotline. Zámerne nehovorím, že doma a za hranicami, lebo nemám rád tento výraz. Kto je Maďar a kresťan, ten rozmýšľa v intenciách národa, Karpatskej kotliny, Božieho požehnania.

Bez svetla sa neraďte! Bez svetla sa nestretávajte! Bez svetla neplánujte! Bez svetla, bez svetla slova nerobte nič!

 

 

 

Drahí bratia!

„Mojim svetlom a mojim pomocníkom je Pán,” hovorí kráľ Dávid. A čo hovoríte vy? Čo vyznávate vy? Peniaze? Moc? Vzťahy? To je to, čo uživí náš národ, čo udrží náš národ? Ja hovorím niečo iné, verím v niečo iné a niečo iné aj chcem, iné hlásam s čistým srdcom a čistou dušou: Náš národ môže v roku 2011 a aj po roku 2011 kráčať iba po Božej ceste. Môže kráčať iba vo svetle Božom. Iba vedno so svetlom Božím môže prebývať a rozvíjať sa a prežiť v týchto končinách, v Karpatskej kotline.

Kráľ Dávid ide ďalej tak, ako je aj vám, nám súdené ísť ďalej. Teraz už je čas, aby sme niečo učinili v mene Božom, pozerajúc sa na Boha, ale pozerajúc sa na neho tak, že je zdrojom našej sily. Možno, že oní nepriatelia sú bohatší. Teraz majú možno oni väčší majetok, než mi, napriek tomu my stojíme vyššie, napriek tomu ja naše postavenie, štatus žiarivejší, silnejší, mocnejší, lebo naša sila nepraní iba z našej viery, nie iba z našich nádejí, nie iba z našej lásky, ale z Pána Boha. Silou môjho života je sám Pán Boh.

Vyznávajte tieto myšlienky a verte v ne, odovzdávajte ich svojim vnukom, potomkom, ktorí budú svojim životom a svojou krvou bojujúc v záujme svojej viery, lebo hovorím vám, Pánboh poskytoval ochranu našim predkom počas uplynulých 40 – 50 rokov, kedy ich vraždili, ponižovali a hanobili. A keď im už neostalo nič, keď im ostal už iba prach ulice, keď mnohí z nich, mnohí z našich predkov stratili svoju vlasť, so slzami v očiach pozdvihli svoje zraky a riekli: Dvíham k Tebe moje srdce a v Teba verím, Pane, lebo Ty si mojim útočiskom, Ta si ním bol aj pre mojich predkov. Prinavráť raz našich potomkov, aj keď to už mi nezažijeme. Bože, Požehnaj Maďarov dobrou náladou a hojnosťou. Nie náhodou píše tieto slová Ferenc Kölcsei v našej národnej modlitbe. Budúcnosť nášho národa, jeho zachovanie, nie je možné predstaviť si bez Boha.

Milovaní bratia, teraz povstaňme a pomodlime sa tak, ako nás to naučil náš Pán Ježiš Kristus, pomodlime sa Otče náš:

Otče náš, ktorý si na nebesiach,

posväť sa meno tvoje,

príď kráľovstvo tvoje,

buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes

a odpusť nám naše viny,

ako i my odpúšťame svojim vinníkom,

a neuveď nás do pokušenia,

ale zbav nás Zlého.

Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Amen.

 

A teraz prijmite požehnanie nášho Pána:

Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je a zostane s nami!

Amen.

 

 

 

 


*)  András Albert, duchovný pastier reformovanej cirkvi v obci Tápszentmiklós

**) http://search.imesh.com/ (2011-06-02), 21:16 – 32:55.