NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Prednáška miestneho historika Alexandra Strbu z príležitosti odhalenia pamätnej tabule novozámockému hradnému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáčovi

Nové Zámky, 24. septembra 2011

 

Vážené Dámy, vážení Páni, milí Novozámčania!

 

„ Históriu treba písať čisto, podľa potrebného

poriadku…jasne…bez dvojzmyselnosti…,

aby história bola majstrom života, jasom pravdy.”

/János Zsámboky v liste cisárovi Maximiliánovi II. 1567/

 

Citované Zsámbokyho myšlienky napovedajú, že hľadanie pravdy v dejinách, je možné jedine prostredníctvom odkrývanie minulosti jasne a autentickým spôsobom.

Poznanie histórie znamená v určitom zmysle aj zodpovednosť a zároveň aj zaviazanosť, pretože len tak môžeme hľadieť v ústrety budúcnosti. Zachovanie a uctenie si vznešeného odkazu minulosti je zároveň aj motívom pre poznanie prítomnosti a vytváranie si správneho vzťahu k budúcnosti.

Zhromaždili sme sa tu dnes pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule grófa Adama Forgácha.

Kto bol vlastne gróf Adam Forgách?

Predtým, ako by som zodpovedal túto otázku, pokladám za dôležité si pripomenúť, že Forgáchova-bašta nie je pomenovaná podľa grófa Adama Forgácha, ale nesie meno podľa jedného z najchýrnejších protitureckých bojovníkov 16. storočia, grófa Šimona Forgácha I.-ho, ktorý sa zúčastnil poslednej fázy stavebných prác novozámockého hradu, bol prvým hradným kapitánom a menoval aj nového hradného kapitána v osobe Andrása Kielmanna.

A teraz sa vráťme k osobe grófa Adama Forgácha: Narodil sa v roku 1601. V roku 1640 získal grófsky titul. Bol trikrát ženatý, mal 7 detí, medzi nimi Šimona IV-ho, ktorý sa v roku 1704 pridal k povstaniu Františka Rákócziho II-ho. Gróf Adam Forgách od roku 1643 zastával funkciu hlavného kapitána novozámockého hradu.

A teraz v myšlienkach prekročme dve desaťročia v histórii. Píše sa rok 1662. Vysoká porta rozhodla, že zaháji vojenskú výpravu proti viedenskému cisárovi pod vedením veľkovezíra Ahmeda Köprülüduho. Začiatkom augusta 1663 osmansko-turecké vojsko prekročilo pri Ostrihome Dunaj. Na ceste k Viedni stáli proti osmánskemu vojsku tri mocné hrady: Győr, Komárno a Nové Zámky. Po dlhších úvahách sa veľkovezír napokon rozhodol zaútočiť najprv na Nové Zámky, lebo bohaté okolie sľubovalo veľkú korisť a navyše obsadením hradu by sa uvoľnila cesta smerom na Viedeň.

Turci 16. augusta 1663 začali obliehanie hradu. Veľkovezír napísal list grófovi Adamovi Forgáchovi, v ktorom vyzval kapitána, aby odovzdal hrad behom dvoch dní. Gróf Adam Forgách odpovedal nasledovne: ”Nehovorte, že ste zničili moje vojsko. V pevnosti mám 20 tisíc kresťanov. Hrad patrí kráľovi, nemôžem ho vydať. Všetko je v Božích rukách. Panna Mária nám pomôže.”

23. septembra turecké vojsko sústredene zaútočilo na Fridrichovu-baštu. 24. septembra vztýčili bielu zástavu naznak, že posádka hradu pristúpi na vyjednávanie. 26. septembra obrana opustila hrad. Osud Nových Zámkov bol spečatený na 22 rokov.

Gróf Adam Forgách bol postavený pred súd a jeden rok väznený v Győri. Preukázala sa však jeho nevina a za jeho hrdinské bránenie Nových Zámkov bol prepustený. Zomrel v roku 1681 a je pochovaný v Trnave.

Každý národ meria svoju kultúrnu úroveň vlastnou históriou. Napriek tomu, že novozámocký hrad v roku 1663 padol, gróf Adam Forgách sa zapísal do histórie ako vynikajúci kapitán novozámockého hradu a významný protiturecký bojovník. Jeho život i jeho bohatá činnosť sú vzorom hodným nasledovania, z ktorého každý môže čerpať silu a odvahu. Gróf Adam Forgách si právom zaslúži uznanie mesta Nové Zámky a tu dnes odhalená pamätná tabuľa bude úctou nasledujúcej generácie.