NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Slávnostný príhovor predsedu občianskeho združenia Nobilitas Carpathiae JUDr. Ing. Mikuláša Práznovszkyho, CSc. z príležitosti odhalenia pamätnej tabule novozámockému hradnému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáčovi

Nové Zámky, 24. septembra 2011

 

Vysokodôstojný Pán Biskupský Vikár!

Veľadôstojný Pán Dr. Róbert Horka!

Vážení občania Nových Zámkov, drahí prítomní!

 

V minulosti panovalo heslo „Noblesse oblige - šľachtictvo zaväzuje.“ Áno vážení priatelia, šľachtictvo neznamenalo len užívať si darovaný majetok za hrdinské činy vykonané v prospech vlasti, ale obdarovaného – šľachtica zaväzovalo aj k tomu, aby svoj majetok užíval nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech celej uhorskej Svätej Koruny.

Je pravdou, že šľachtici boli v minulosti oslobodení od platení daní, ale pravdou je aj to, že v čase vojnového ohrozenia boli povinní zo svojho majetku financovať postavenie primeraného vojska a na jeho čele sa postaviť na obranu krajiny. Je pravdou, že šľachtici stavali hrady a opevnenia a že cirkev stavala opevnené kláštory, ale pravdou je aj to, že v čase ohrozenia krajiny tieto slúžili ako útočisko aj pre obyvateľov okolitých usadlostí. Je pravdou, že šľachtici stavali kaštiele, ale pravdou je aj to, že zo svojho majetku zriaďovali aj školy, nemocnice, knižnice a iné kultúrne ustanovizne, ako aj biskupstvá a kostoly. Je pravdou, že šľachtici sa zabávali na noblesných plesoch a iných spoločenských podujatiach, ale pravdou je aj to, že zároveň podporovali umenie a boli mecenášmi mnohých známych výtvarných a hudobných umelcov, ktorých diela dodnes obdivujeme v múzeách a s obľubou počúvame na koncertoch ako súčasť celonárodného kultúrneho dedičstva. A nakoniec pravdou je aj to, že šľachtici na svojich statkoch pestovali obilie, vinič a iné poľnohospodárske plodiny, ale plody svojej práce nekonzumovali len oni sami, ale poskytovali z nich obživu aj tým, ktorí boli v núdzi, najmä chudobným, starým a bezvládnym. Skrátka: šľachtictvo zaväzovalo.

My, členovia občianskeho združenia Nobilitas Carpathiae sme sa rozhodli, že budeme kráčať v šľapajach našich slávnych predkov. Rozhodli sme sa tak napriek tomu, že šľachtictvo bolo u nás zrušené dodnes platným zákonom ešte z roku 1918. Presvedčenie, ideály a oddanosť k vlasti však nemožno zrušiť nijakým umelo vytvoreným právnym predpisom: pre nás sú to trvalé a nemenné hodnoty, ktoré sme zdedili od našich otcov a starých otcov, a ktoré sme odhodlaní ďalej odovzdávať našim deťom a vnukom. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Nezanevreli sme na mocných, ktorí nás zbavili spoločenského postavenia, rodnej vlasti, a zbavili nás aj hmotného základu našej existencie. Nesúdime ich, aby sme sa nedopostili rovnakých krívd a omylov, akých sa dopustili oni. Naša kresťanská viera nám káže odpúšťať tak, ako nám to ukázal Ježiš Kristus, keď za nás umieral na kríži. Držíme sa zásady, že kto súdi, môže sa mýliť; kto odpúšťa, nemýli sa nikdy.

Dôkazom našich snažení je aj dnešné odhalenie pamätnej tabule grófovi Adamovi Forgáčovi. Žil v 17. storočí a bol županom Novohradskej stolice, krajinským sudcom, taverníkom, kráľovským radcom, a v rokoch 1643 až 1663 kapitánom pevnosti Nové Zámky.

Na výrobu pamätnej tabule a na zorganizovanie dnešnej slávnosti sme nedostali žiadnu podporu ani od vlády Slovenskej republiky, hoci sme o to požiadali, ani od mesta a jeho volených predstaviteľov, hoci sme ich za týmto účelom oslovili. To nás však od našich cieľov neodradilo a rozhodli sme sa, že dielo zrealizujeme a dotiahneme do konca aj bez pomoci orgánov verejnej správy.

Pamätnú tabuľu novozámockému hradnému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáčovi sme financovali z vlastných finančných prostriedkov tak, ako to kedysi robili naši predkovia. S radosťou môžem povedať, že prispeli nielen členovia nášho občianskeho združenia mimoriadnymi finančnými darmi, ale aj niektorí občania nášho mesta. Prispeli dokonca aj občania iných miest, ktorí s pamiatkou grófa Adama Forgáča možno ani nie sú až tak úzko spätí ako my Novozámčania.

Boli takí, ktorí zo svojho skromného dôchodku poskytli značnú finančnú čiastku, no boli aj takí, ktorí z majetku, ktorý nám po vojne skonfiškovali na základe Benešových dekrétov a ktorý teraz z titulu svojej verejnej funkcie spravujú, nedali ani cent. Tým prvým patrí naša nesmierna vďaka, tým druhým naše hlboké poľutovanie.

Vážení občania mesta Nové Zámky! Prijmite prosím od nás tento skromný dar, ktorý onedlho spoločne odhalíme. Ak pôjdete okolo, nech Vám pripomenie, že boli medzi nami takí, ktorí celý svoj život nezištne zasvätili službe vlasti.

Ďakujem za Vašu pozornosť.