NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Homília Mons. Mgr. Zoltána Ďurča na svätej omši konanej z príležitosti odhalenia pamätnej tabule novozámockému hradnému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáčovi

Nové Zámky, 24. septembra 2011

 

Drahí bratia a sestry!

Jednou z najkrajších vlastností človeka je to, že sa vieme poďakovať našim ľudským bratom a sestrám za dobrodenia, ktoré nám sprostredkujú, ktoré nám dávajú.

Keď pouvažujeme nad touto skvelou ľudskou vlastnosťou, musíme konštatovať, že dnešný človek sa správa tak, ako keby iba on sám bol strojcom svojho osudu, že všetko to, s čím disponuje, za to všetko môže ďakovať len sebe a nikomu inému.

Je veľmi potrebné, aby sme s otvoreným a vnímavým srdcom hodnotili náš život, vnímali život okolo seba, hodnotili našu minulosť a naše dejiny, a aby sme si uvedomili, že za našu slobodu, našu vlasť a za naše kultúrne a intelektuálne bohatstvo často vďačíme tým generáciám, ktoré žili pred nami.

Medzi tých, ktorým sme zaviazaní a ktorým sme vďační, patrí aj ten, na pamiatku ktorého dnes odhalíme pamätnú tabuľu: gróf Adam Forgáč, hradný kapitán pevnosti Nové Zámky. Ale zaiste nie je to len on, na ktorého si dnes spomíname a ďakujeme, veď brániť takéto mesto proti výbojom Osmanskej ríše bolo osudom a úlohou aj pospolitého ľudu. Dá sa povedať, že oni všetci bojovali v mene celej vtedajšej kresťanskej Európy.

Keď takto uvažujeme nad tým, komu všetkému musíme alebo máme ďakovať v našom živote a za aké hodnoty máme ďakovať, tak sa dostaneme v podstate k najkrajšiemu odkazu svätej omše, ktorá je ďakovným obradom.

A za čo ďakujeme v obrade svätej omše? No práve za to, čo tak krásne vyjadruje odkaz Písma Svätého, že Boh tak miloval svet, že obetoval svojho jednorodeného syna a ten syn tak miloval svet, že obetoval seba samého z lásky za nás, aby sme mali bohatší, aby sme mali krajší život. Zachránil nás dá sa povedať, pred záhubou, pred najväčším nepriateľom.

A tu vidíme súvislosť medzi obeťou Ježiša Krista a velikánmi našich národných dejín. Preto sme vďační bez ohľadu na to, či to boli Slováci, Maďari, alebo príslušníci iných národností, lebo naši predkovia dokázali z lásky k ostatným obetovať to najvzácnejšie: svoje schopnosti, svoje danosti, a ak bolo potrebné, dokázali mnohokrát obetovať aj svoje životy. To je najkrajší odkaz dnešnej svätej omše.

Mladá generácia nevie pochopiť, čo svätá omša znamená. Neuvedomujú si, že keď kňaz drží hostiu a hovorí slová Ježiša Krista: „toto je moje telo, ktoré sa obetuje za Teba, za Vás,“ že tieto slová vlastne môžeme aplikovať aj na našich drahých, ktorých odprevádzame na poslednú cestu svojho života Veď oni sa obetovali za nás. Ale práve v tom spočíva deficit nášho ľudského vnímania, nášho ľudského života, že sa domnievame, že za všetko si môžeme sami a ďakovať si môžeme len sebe.

Je potrebné, aby sme konali v mene odkazu Ježiša Krista. Aby sme si všímali najbližšiu rodinu. Aby sme si uvedomili, že sú tu naši rodičia, sú tu naši učitelia, vychovávatelia a priatelia, ktorým sme tak isto zaviazaní vďakou. Prísť na svätú omšu, spomenúť si na nich a poďakovať sa im, lebo iba tak môžeme zachovať ich odkaz a odovzdať ich dedičstvo budúcim generáciám.

Je to krásna chvíľa, keď sme sa tu stretli pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule. Je krásne pripomenúť si veľkosť a veľkodušnosť velikánov našich dejín a spoločne odovzdať ich odkaz budúcim generáciám, ktorí ich potom budú ďalej zveľaďovať a s rovnakou vďačnosťou budú spomínať na nás, ako mi teraz spomíname na nich.

Amen.