NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Prednáška historika a správcu Mestského múzea v Šuranoch PhDr. Miroslava Eliáša z príležitosti odhalenia pamätnej tabule novozámockému hradnému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáčovi

Nové Zámky, 24. septembra 2011

 

 

Vážení prítomní!

Som rád, že mám tú česť, predstúpiť pred Vás, aby som vás pri tejto  príležitosti v krátkosti oboznámil s Forgáchovcami v našich dejinách so zreteľom na náš región, pretože tento rod, ktorého pôvod sa odvodzuje od slovanského veľmožského rodu  Hont - Poznanovcov sa hlboko zapísal do našich dejín. Potomkovia niekoľkých rodových vetiev dodnes žijú,  jedna rodová vetva stále na Slovensku a aj stáli pri zrode rodového múzea v jeleneckom kaštieli.

Bolo to v roku 1241, keď Andrej z tohto rodu Hont-Poznanovcov zachránil kráľovi Belovi IV. život v bitke s Tatármi pri rieke Slaná, tým, že mu daroval koňa. On je zakladateľom Forgáchovského rodu a akoby bol poznačil celé svoje potomstvo hrdinstvom a bojovnosťou. Od kráľa získal zem Gýmeš (dnešný Jelenec) medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, kde vybudoval hrad a ten stal ich rodovým sídlom na niekoľko storočí. Od toho sa odvodzuje aj prídomok – predikát „de Ghymes“ – z Gýmeša.

Dnes si tu pripomíname grófa Adama Forgácha, ale chcem spomenúť aspoň niekoľko jeho významných predkov a potomkov. Jeho pra..pradedo Peter I. bol nitrianskym županom, v roku 1408 začal stavať vodný hrad v Komjaticiach, ktoré sa stali jedným z ich významnejších majetkov. Jeho rodina mala pohrebné miesto v kláštornom kostole v Horných Lefantovciach. Županom bol aj Petrov vnuk Gregor a Gregorov syn Žigmund I. – Adamov pradedo zasa kráľovským pokladníkom – taverníkom. Žigmund získal v roku 1560 od cisára Ferdinanda dedičný titul baróna. A tu vstupuje na bojovú scénu proti Turkom – Osmanom, jeho syn Šimon I. - starý otec dnes pripomínaného Adama – najslávnejší bojovník 16. storočia. V jednej z bitiek s Turkami mu dokonca odťali nos. Z jeho pôsobísk spomeniem aspoň Šurany a Šuriansky hrad, kde 19 rokov vykonával funkciu preddunajského kapitána, ktorý sa vojensky zodpovedal za dnešné územie od Komárna až po Muráň. V tom čase sa budovala táto 6-uholníková pevnosť Nové Zámky, práve táto bašta nesie meno práve po ňom. Šimon túžil byť novozámockým kapitánom a napokon aj pre svoj vek sa vzdal uvedenej funkcie a svoj život dožil vo svojom kaštieli v Hertníku na Šariši, ďaleko od bojísk, kde ho aj pochovali a zachoval sa tam jeho náhrobník.

Šimonov prvorodený syn Žigmund II. sa stal významným štátnikom, diplomatom, sudcom a spomeniem aspoň významné vyjednávania s povstalcami Š. Bocskaya v Krupine 1605. Napokon ho v r. 1618 zvolili za palatína. Keď vypuklo povstane G. Bethlena a Nové Zámky získali povstalci, cisárske vojsko v ktorom bol aj Žigmund chcelo pevnosť získať späť. Bolo to v máji 1621. Žigmund však natoľko zoslabol až sa dal previesť do Trnavy, kde o mesiac zomrel.

Žigmundovi a jeho druhej manželke Zuzane Thurzovej sa v r. 1601 narodil prvorodený syn Adam, ktorý sa po štúdiách stal v r. 1622 novohradským županom a túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1681. Jeho sídlom bol Haličský zámok (Gáč, Gács) pri Lučenci. Bojoval nielen proti Turkom ale aj proti povstalcom Juraja I. Rákocziho, kde vo víre bojov zahynul aj jeho brat Žigmund III.  Veľkú slávu zažil keď v roku 1652 porazil rabujúce turecké vojsko pri Veľkých Vozokanoch. Bola to prvá bitka s Turkami na našom území, keď boli Turci porazení, ibaže zo stratou štyroch mladých mužov z rodu Esterházy. Po strate Nových Zámkov, a všetkých strastiach, ktoré si vytrpel, že vydal pevnosť Turkom, od neho napokon cisár a Kráľovská komora odkúpila časť panstva Hlohovec, na výstavbu pevnosti Leopoldov. A v roku 1670 sa stal krajinským sudcom, a túto úlohu vykonával ozaj prísne. Ale čomu sa venoval tento muž ak si našiel čas mimo bojov a úradu?  Mal rád prírodné vedy a v jeho spoločnosti sa pohyboval prírodovedec Ján Bonanus, ktorého Adam Forgách spolu s arcibiskupom Lippayom poverili k zriadeniu botanických záhrad v Bratislave a Banskej Bystrici. Svoje životné skúsenosti vydal knižne v dielach: Opis bitky o Nové Zámky a vo Zväzku citátov a pojednaní. Keď zomrel, pochovali k otcovi a strýkovi kardinálovi Františkovi, do krypty v trnavskej bazilike sv. Mikuláša.

Jeho sestra Eva bola manželkou spišského župana Štefana Csákyho.  Z jeho potomkov spomeniem aspoň vnuka - generála Františka IX., ktorý sa vyznamenal v službách Márie Terézie a pochovaný je kostole v Komjaticiach. Adamov pravnuk Mikuláš XI. ako nitriansky župan dal postaviť budovu župného úradu v Nitre, kde i dnes sídli predseda Nitrianskeho kraja.

Taký je v skratke prínos Forgáchovcov do našich dejín, len škoda že priamo na mieste jeho posledného odpočinku v trnavskej bazilike sa nezachoval žiadny pamätník. A preto môžem povedať, že táto pamätná tabuľa je jedinou pripomienkou grófovi a generálovi Adamovi Forgáchovi. Môj príspevok ukončím úryvkom historickej piesne, ktorá sa zachovala  v šurianskom prostredí a viaže sa na spomínanú bitku pri veľkých Vozokanoch:

Ty gróf Forgách Adam,

hlavný vítaz zámsky,

bude ta spomínat

večne lud uherský.

Že si tak vítazne

Nové Zámky bráneu,

aj v celom vidieku

všetkých Turkov zmárneu.