NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Uloženie urny so srdcom Ota von Habsburg (1912 – 2011) v Benediktínskom opátstve v Pannonhalma

Nové Zámky, 17. júla 2011

 

4. júla 2011 vo svojom sídle v bavorskom Pöckingu zomrel syn posledného uhorského kráľa Oto von Habsburg. Po zádušnej svätej omši konanej v sobotu 16. júla  vo viedenskej katedrále Svätého Štefana (Stefansdom) uložili jeho telesné pozostatky na večný odpočinok v kostole Kapucínov, ktorý je tradičným pohrebným miestom panovníckeho rodu. Urnu s jeho srdcom uložili na jeho vlastnú žiadosť v nedeľu 17. júla v bazilike Benediktínskeho opátstva v Pannonhalma (Maďarsko).

Na tomto akte by v zásade nebolo nič, čo by sa dalo vytknúť, keby žiadosť bola opodstatnená tak na základe zásluh jeho rodiny ako aj jeho vlastných zásluh, ako tomu bolo napríklad v prípade panovníkov z rodu Árpádovcov, Anjouovcov, Jagelovcov, a pod.

350-ročné pôsobenie panovníckeho rodu Habsburg vo vzťahu k maďarskému národu poznáme: potlačenie povstaní sedmohradských kniežat, Rákócziho povstania, revolúcie v rokoch 1848/49, vnútenie Maďarska do druhej svetovej vojny z titulu spoločného ministerstva vojenstva. Do poslednej chvíle ich panovania trvajúce snahy o zničenie starouhorskej šľachty a o vytvorenie k nim lojálnej vysokej šľachty, po stáročia trvajúce hanobenie národného povedomia, najmä vytvorením nepravdivej o uhrofínskej teórie, vydanie krajiny napospas tureckým dobyvačným hordám. Máme pokračovať?

V osobe Ota von Habsburg ako následníkovi trónu taktiež nenachádzame mimoriadne zásluhy v prospech Maďarska. Narodil sa 20. novembra 1912 v rakúskom Reichenau. Do roku 1919 žil v Rakúsku, potom do roku 1921 vo Švajčiarsku, a do roku 1929 v Španielsku. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Belgickom na univerzite v Löwene. V roku 1935 získal titul doktora politických a spoločenských vied, po čom naďalej žil v Belgicku. V roku 1939 sa zdržiava v Paríži, počas II. svetovej vojny v Spojených štátoch, do roku 1954 striedavo vo Francúzsku a Španielsku. Od roku 1954 a6 do smrti žil v bavorskom Pöckingu. Na území Maďarska nikdy nežil po dlhšie trvajúcu dobu.

Od roku 1936 bol členom Paneurópskej únie, od roku 1957 bol jej podpredsedom, od roku 1973 predsedom. V rokoch 1979 až 1999 bol členom Európskeho parlamentu. Podľa názoru niektorých sa v značnej miere pričinil o prijatie Maďarska do Európskej únie, avšak na základe doterajších skúsenosti s členstvom Maďarska v únii si to mohol odpustiť.

Oto von Habsburg teda prežil celý svoj život mimo Maďarska, ako zástupca Maďarska alebo aspoň v jeho záujme nevyvíjal žiadnu politickú, kultúrnu alebo spoločenskú činnosť. Korunovaný nebol, ba čo viac, vo svojej tzv. pöckingskej deklarácii z 31. mája 1961 sa vzdal svojej príslušnosti k panovníckemu rodu Habsburg-Lothringen a všetkých z toho plynúcich nárokov týkajúcich sa uplatňovania panovníckych práv.

Jeho údajný osobný vzťah ku gymnáziu pôsobiacom popri Benediktínskom opátstve v Pannonhalma, kde mal maturovať, je taktiež pochybný. V čase pred maturitou (mohlo to byť niekedy vo veku jeho 18. rokov, teda približne do roku 1930)sa zdržiaval v Španielsku. Potom ale kedy a ako navštevoval gymnázium Benediktínskeho opátstva v Pannonhalma, resp. kedy a ako chodili za ním benediktínski mnísi z Pannonhalma do Španielska, aby mu vyučovali maďarský jazyk a maďarské dejiny, a aby ho pripravili na maturitné skúšky (zrejme v Španielsku)?

Účinkovanie Ota von Habsburg v Pannonhalma je teda nanajvýš pochybné. Je síce pravda, že v detskom veku ho učili po maďarsky, ale pravdou je aj to, že ho učili viacerým jazykom bývalej monarchie ako prípravu na oživenie monarchie a znovu obsadenie trónu. Po maďarsky sa teda učil nie z lásky k národu, ale z lásky k moci, čo zďaleka neodôvodňuje uloženie urny s jeho srdcom v bazilike Benediktínskeho opátstva v Pannonhalma. Pre nás, pre potomkov šľachticov bývalého Uhorského kráľovstva, má láska k národu a k vlasti oveľa hlbší význam než jedno maturitné vysvedčenie z Pannonhalma alebo bytu v Maďarsku, ktorý vydržiava len preto, aby vzbudzoval zdanie svojho pozitívneho vzťahu k maďarskému národu, ale ktorý v skutočnosti neužíva.

 

Bazilika Benediktínskeho opátstva v Pannonhalma, kam v nedeľu 17. júna 2011

uložili urnu so srdcom Ota von Habsburg

 

Počas celého obdobia pôsobenia panovníckeho rodu Habsburg na uhorskom tróne, rovnako v osobe Ota von Habsburg, nenachádzane ani jedno také konanie, ktoré by sme s pokojným srdcom mohli označiť prívlastkom vyjadrujúcim, že by bol hodný uhorského kráľa, že bol hodný človeka, ktorý miluje maďarský národ, že počas svojho života slúžil v prospech maďarského národa.

Vo svetle vyššie uvedeného sa v nás vynára oprávnená otázka, čo vykonal Oto von Habsburg v záujme Maďarska a maďarského národa k tomu, aby si zaslúžil umiestnenie jeho srdca v Benediktínskom opátstve v Pannonhalma, resp. aby sa vyhovelo tejto jeho žiadosti.

Preto my, členovia občianskeho združenia potomkov šľachticov bývalého Uhorského kráľovstva žijúcich na Slovensku spochybňujeme oprávnenosť rozhodnutia Benediktínskeho opátstva v Pannonhalma, ktorým vyhovelo žiadosti Ota von Habsburg o umiestnenie urny s jeho srdcom v bazilike opátstva.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného nech odpočíva v pokoji!

 

V Nových Zámkoch dňa 17. júla 2011

 

 

 

 

                                       JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc.

                                            predseda občianskeho združenia