NOBILITAS  CARPATHIAE

OBČIANSKE ZDRUŽENIE

potomkov šľachticov na Slovensku

 

 

 

Nemilá spomienka na kúpele Piešťany

 

Tento príspevok venujem môjmu priateľovi Ferencovi Erdődymu, potomkovi slávneho grófskeho rodu Erdődy.

 

Prológ

Keď si spoločnosť Alexander Winter a synovia v roku 1889 prenajala od grófa Františka Erdődyho piešťanské kúpele na tridsať rokov, pustila sa s vervou do ich rozširovania a zveľaďovania. Za pomerne krátke obdobie päťdesiatročného podnikania Winterovci vybudovali z kúpeľov hotové impérium a Piešťany sa stali známymi takmer na celom svete. Chodili sem návštevníci nielen kvôli liečivým účinkom jedinečného piešťanského bahna, ale mesto s jeho kúpeľmi sa čoskoro stalo spoločenským a kultúrnym centrom najprv v rámci Rakúsko-uhorska, neskôr prvej Československej republiky. Stretávali sa tu politici, diplomati, umelci, ľudia bohatí i chudobní. Kúpele žili a rozkvitali, skrátka boli pýchou nielen pre ich vlastníka a nájomcu, ale aj pre celú škálu návštevníkov zo všetkých kútov sveta. A dnes? Potomkovia grófskeho rodu Erdődy ako aj potomkovia Ľudovíta Wintera môžu len horko spomínať na zašlé slávne časy.

 

 

Prvá a posledná strana zmluvy o predĺžení nájmu piešťanských kúpeľov uzavretá v roku 1919 medzi grófom Imrichom Erdődym a spoločnosťou Alexander Winter a synovia

 

Nedávno som sa zúčastnil trojdňového školenia, ktoré jedna nemenovaná profesná záujmová organizácia na Slovensku zorganizovala pre svojich členov v Piešťanoch. Účastníci školenia si mohli vybrať z dvoch druhov účasti: s ubytovaním v Kúpeľnom hoteli Balnea Esplanade alebo bez ubytovania. Nakoľko bývam pomerne blízko (necelých 100 kilometrov), rozhodol som sa, že si zvolím druhú variantu s tým, že budem denne dochádzať osobným autom. Zo služieb ponúkaných hotelom som si objednal iba obedy na prvé dva dni. Úvodom sa pre úplnosť ešte patrí povedať, že som zdravotne ťažko postihnutý so stupňom obmedzenia 50 %, som odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a auto mám náležitým spôsobom označené tak, ako to predpisuje zákon. Od Sociálnej poisťovne dostávan mesačne príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (stručne príspevok na benzín).

 

 

Vyhradené parkovisko len pre ubytovaných

Prvé nemilé prekvapenie ma stihlo hneď pri príchode do štvorhviezdičkového hotela Balnea Esplanade, v ktorom boli účastníci školenia ubytovaní. V tesnej blízkosti vchodu boli dve prázdne parkovacie miesta vyhradené pre „vozičkárov“, avšak voľný vjazd na ne bol zamedzený dômyselným zariadením. Dočasne som teda odstavil moje auto pred týmito parkovacími miestami (všetky ostatné miesta boli totiž beznádejne obsadené), a vybral som sa na recepciu požiadať o uvoľnenie jedného miesta.

 

 

Pohľad na štvorhviezdičkové hotely Balnea Palace (v pozadí) a Balnea Esplanade v Piešťanoch

 

 

Vstupné dvere do hotelov Balnea Esplanade a Balnea Palace v Piešťanoch

 

Súdružke na recepcii som zdvorilo ohlásil, že som prišiel na trojdňové školenie, ktoré sa koná v areáli kúpeľov, že som prišiel osobným autom, že som zdravotne ťažko postihnutý, že prosím o sprístupnenie vyhradeného parkovacieho miesta, a že prosím o parkovací lístok, ktorým budem môcť opustiť areál bez platenia za parkovanie. Namiesto toho, aby súdružka vyhovela mojim zdvorilým želaniam, opýtala sa ma, či mám v hoteli aj ubytovanie. „Nie, prosím, ubytovanie nemám“, odpovedal som nechápavo, ako to má súvisieť s právom na užívanie vyhradeného parkoviska pre vozičkárov. „Tak potom tam nemôžete parkovať, lebo tieto miesta sú vyhradené len pre ubytovaných hostí“, znela sebaistá odpoveď súdružky.

Priznám sa, že na takýto scenár som nebol pripravený, a to už som na nejakom vyhradenom mieste parkoval, ba dokonca sa pravidelne stretávam s bezvýhradnou toleranciou a pochopením zo strany policajtov (či už mestských alebo štátnych) v prípadoch, keď nablízku nie je vyhradené parkovisko pre vozičkárov, alebo je obsadené. Platiť za nie lacné parkovanie na inom než vyhradenom mieste v areáli kúpeľov som nebol ochotný, lebo za tri dni pobytu na školení by som minul prakticky jeden celý môj jednomesačný príspevok. Neostávali mi teda nič iné, než sa vrátiť do mesta a tam nájsť vyhradené parkovisko.

 

 

Voľné parkovacie miesta pre vozičkárov pred Hotelom Balnea Esplanade

 

 

Najbližšie miesto vyhradené pre vozičkárov som po dlhšom hľadaní našiel až v centre mesta Piešťany, a to na verejnom parkovisku na Nálepkovej ulici vedľa Hotela Magnólia. Kto pozná Piešťany, vie, ako ďaleko je od Magnólie k spomenutému hotelu, a pre tých, ktorí ich nepoznajú, prezradím, že podľa môjho skromného odhadu približne tri kilometre. Všetky veci, najmä tašku s učebnými pomôckami, ktoré som si so sebou priniesol na školenie, som nechal v odstavenom aute a pešo som sa vybral k hotelu Balnea Esplanade! So sebou som si zobral len neodmysliteľný fotoaparát, osobné doklady, no a samozrejme preukaz člena Slovenského syndikátu novinárov. Bol som rozhodnutý, že sa do hotela vrátim a vyžiadam si stanovisko jeho vedúceho.

 

 

Stanovisko vedenia hotela

Po primeraných útrapách som konečne pešo dorazil do hotela Balnea Esplanade a na recepcii som oslovil tento krát inú, práve prítomnú súdružku, a s novinárskym preukazom v ruke som ju požiadal o sprostredkovanie rozhovoru s riaditeľom hotela. Namiesto neho zavolala vedúceho recepcie, ktorý potvrdil, že áno, vyhradené miesta pre vozičkárov pred hotelom slúžia skutočne len pre ubytovaných hostí. „Ja som prišiel za účelom účasti na školení, ktoré sa u vás organizuje a ubytovanie síce na rozdiel od ostatných účastníkov nemám, ale budem využívať iné vaše služby. Budem sa tu stravovať a za tieto služby som prostredníctvom organizátora školenia aj vopred zaplatil. Takíto hostia u vás nie sú plnohodnotní, len tí ubytovaní?“, nedal som sa. „To si musíte vybaviť u nášho zmluvného partnera, ktorý školenie organizuje“, znela po hodnej chvíli uvažovania rozpačitá odpoveď vedúceho recepcie. „Prosím Vás, to mi nehovorte, veď parkoviská patria hotelu a tak isto hotel disponuje kľúčom na odstránenie zábrany a náhradnou parkovacou kartou umožňujúcou bezplatné opustenie areálu kúpeľov“, nástojčivo som zotrvával na mojom stanovisku v nádeji, že budem mať úspech. Nemal som. Opäť po hodnej chvíli trápneho uvažovania mi vedúci recepcie povedal len toľko, že „asi by Vám na to mal odpovedať niekto kompetentný, asi riaditeľ hotela.“ Súhlasím, veď preto som si pýtal hneď jeho“ a pokračoval som: „predstavte si, že ku vám zavíta náhodný hosť, ktorý sa rozhodne u vás naobedovať. Takýto hosť, ktorý využije vaše iné služby a riadne za ne zaplatí, nie je teda plnohodnotným hosťom, ale iba taký, ktorý je u vás ubytovaný?“ „Myslím si, že na to by mal skutočne odpovedať niekto kompetentný. Zavolám pána riaditeľa“, rezignoval vedúci recepcie.

Po hodnej chvíli sa vedúci recepcie znovu objavil, avšak nie s riaditeľom hotela, ale ďalšou súdružkou. Tá s nacvičeným gestom vychrlila zo seba ono známe zaklínadlo: „Dobrý deň, ja som tá a tá, čo môžem pre Vás urobiť?“ Keď však v zapätí objavila v mojej ruke zapnutý diktafón, vyhlásila, že do diktafónu sa vyjadrovať nebude. Týmto gestom náš rozhovor začal a zároveň aj skončil bez toho, aby som dostal akékoľvek rozumné vysvetlenie.

 

 

Klin sa klinom vyráža

Ako je nám všetkým dobre známe, piešťanské liečebné kúpele sú určené na liečenie onemocnení pohybového ústrojenstva. Pre tieto účely sa stalo svetoznámym piešťanské bahno, ktoré sa na tieto účely využíva pomocou rôznych liečebných procedúr. V hoteli Balnea Esplanade však aplikovali originálnu procedúru: nútenú niekoľkokilometrovú prechádzku viackrát denne. Ja osobne som onú trojkilometrovú pešiu túru od Hotela Magnolia do Hotela Balnea Esplanade ako zdravotne ťažko postihnutá osoba denne absolvoval dvakrát (raz tam a raz naspäť), teda za tri dni školenia celkom šesťkrát. V duchu najnovšej piešťanskej liečebnej metódy „klin sa klinom vyráža.“

 

 

Kolonádový most – niekdajšia pýcha kúpeľov

Moja vyššie opísaná nemilá skúsenosť však nebola tá jediná, ktorú som počas trojdňového pobytu v piešťanských kúpeľoch získal. Cestou medzi parkoviskom v centre mesta a miestom konania školenia som mal možnosť viackrát prejsť cez tzv. kolonádový most (nazývaný aj sklený most), ktorý bol na rieke Váh postavený začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia a spája mesto Piešťany s kúpeľným ostrovom. Keďže som išiel pešo, mal som možnosť dôkladne si všimnúť jeho súčasný technický stav. Som si vedomý toho, že bol postavený vo funkcionalistickom štýle zodpovedajúcom danej dobe, no dnes je skôr hanbou než pýchou kúpeľov. Vstupnú panorámu do kúpeľného komplexu „dokresľuje“ zábradlie, aké som naposledy videl na bitúnku, kde slúžil na vymedzenie prístupovej cesty pre dobytok určený na porážku. Navyše farba na ňom je vyblednutá a opadaná a na mnohých miestach vidno koróziu v pokročilom štádiu. V podobnom stave sú aj rámy okien a dverí na zastrešenej časti mosta. Zadné okná predajní, ktoré sa nachádzajú na oboch ústiach mosta, sú zakryté neznámym materiálom žltej farby, na ktoré je z násypu pozdĺž rieky Váh otrasný pohľad. Pritom na zabezpečenie riadneho vzhľadu mosta a jeho riadnej údržby by stačil primeraný vkus a pravidelné natieranie jeho železnej farbou. Táto činnosť by sa zvládla pomerne malými nákladmi bez toho, aby sa mesto muselo uchádzať o finančné prostriedky z fondov Európskej únie.

 

 

Kolonádový (sklený) most cez rieku Váh v Piešťanoch

 

 

Panorámu liečebného domu Irma a hotela Thermia Palace dopĺňa zábradlie kolonádového mosta

 

 

Zastaralý náter na zkorodovanej okennej konštrukcii...

 

 

...a posuvných dverí na zasklenej časti kolonádového mosta

 

 

Pohľad na zakryté zadné okná na jednej z predajní kolonádového mosta

 

 

Reštauračné služby na úrovni štvorhviezdičkového hotela

Účastníkom školenia sa strava podávala v reštaurácii susedného hotela Balnea Palace. Raz bola na obed polievka, ktorá pôvodne mala byť neviem čo, v každom prípade však vyzerala mútna tekutina žltej farby a mala výraznú mrkvovú chuť. Možno to mal byť hovädzí vývar, možno zeleninová polievka, kto vie. Tak, či onak, v skutočnosti to bol obyčajný nechutný mrkvový vývar. Inokedy boli na obed ako hlavné jedlo plnené kuracie prsia, ku ktorým som dostal silne prihorené zemiaky (také, ktoré sa priam hemžili karcinogénmi) namiesto zamýšľaných opekaných. Ako dezert malo poslúžiť niečo, čo možno malo byť čerešňovou bublaninou, no v skutočnosti svojim vzhľadom pripomínalo zlisovaný vtáčí zob. Pri pokuse o odkrojenie z neho sa oddelený kus pri dotyku vidličky ihneď rozpadol na svoje elementárne častice, ktoré – aby som ich mohol dať do úst – som musel prácne zbierať po tanieri. Chuťovo to bolo niečo bez chuti a bez zápachu a bolo natoľko suché, že po vložení do úst som ihneď musel zapiť vodou, aby som mohol prehltnúť. Keď som sa pri automate na nápoje, ktorý bol umiestnený v kúte jedálne, chcel obslúžiť, na moje nemilé prekvapenie som zistil, že z neho tečie obyčajná odstáta voda namiesto pomarančového a grapefruitového džúsu (súdiac podľa nápisu na príslušných tlačidlách). To všetko v reštaurácii štvorhviezdičkového hotela Balnea Palace v Piešťanoch za 12 eur ako tzv. denné menu. Pre úplnosť ešte dodám, že reštaurácia hotela svojim zariadením pripomínala skôr jedáleň niekdajšej zotavovne ROH než stravovacie zariadenie luxusného kúpeľného hotela.

 

 

Reštaurácia štvorhviezdičkového hotela Balnea Palace...

 

 

...a jeho strop

 

 

Mrkvový vývar ako polievka v reštaurácii hotela Balnea Palace

 

 

Prihorené zemiaky k hlanému chodu z jednej strany...

 

 

...a z opačnej strany

 

 

Dezert mal pripomínať čerešňovú bublaninu

 

 

Epilóg

Pri odchode z hotela som si na podlahe vstupnej haly všimol zašliapnutý cigaretový ohorok. Kto vie, odkedy tam ležal nepovšimnutý a koľko kúpeľných hostí (takmer bez výnimky zahraničných) popri ňom prešlo. Znechutený dojmami z pobytu v piešťanských kúpeľoch som si chcel na chvíľu sadnúť na jednu z lavičiek pred hotelom Balnea Palace. Vzdal som sa tejto myšlienky, lebo pre množstvo múch, ktoré boli usadené tak na ich sedacej časti ako aj na operadle som to nepovažoval za šťastné. Pri odchode z kúpeľného ostrova som ešte naposledy prešiel kolonádovým mostom. Bola sobota krátko popoludní, po dlhotrvajúcich dažďoch konečne zasvietilo slnko, vôkol ticho, pokoj, pusto. Namiesto množstva prechádzajúcich sa hostí užívajúcich si radostné chvíle kúpeľného pobytu som len sem-tam stretol ojedinelého okolidúceho. Jeden tlačil bicykel, druhý mal v ruke igelitku, tretí sa len tak bezcieľne ponevieral. Namiesto promenádneho korcertu kedysi tak typického pre naše kúpeľné mestá som na kolonádovom moste videl iba osamelého latinsko-amerického hudobníka, aj ten ma pri fotografovaní počastoval vulgárnymi nadávkami.

Namiesto príjemne strávených voľných chvíľ na školení som teda z piešťanských kúpeľov odchádzal s veľkým sklamaním. Kto vie, či sa tam ešte niekedy (dobrovoľne) vrátim. Možno raz, keď sa dostanú späť do vlastníctva ich pôvodných vlastníkov a obnovia ich niekdajšiu zašlú slávu.

 

 

Vstupná časť štvorhviezdičkového hotela Balnea Esplanade s cigaretovým ohorkom na podlahe

 

 

Detail cigaretového ohorku na podlahe vstupnej časti hotela Balnea Esplanade

 

 

Lavičky pred hotelom Balnea Palace...

 

 

...slúžiace pre roj múch tak na sedacej časti...

 

 

...ako aj na operadle

 

 

Osamelý hudobník nahrádzal promenádny koncert

 

 

(Text: MP, foto: autor, archív rodiny Erdődy)