100/1960 Zb.

 

ÚSTAVA

ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY

 

z 11. júla 1960

(výňatok)

 

 

Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:

 

 

VYHLÁSENIE

 

My pracujúci ľud Československa vyhlasujeme slávnostne:

Spoločenské zriadenie, za ktoré bojovali celé generácie našich robotníkov i ostatných pracujúcich a ktoré mali od víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pred očami ako vzor, stalo sa pod vedením Komunistickej strany Československa skutočnosťou aj u nás.

Socializmus v našej vlasti zvíťazil!

Vstúpili sme do nového obdobia našich dejín a sme odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte vyšším cieľom. Dovršujúc socialistickú výstavbu, prechádzame k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu.

Po tejto ceste pôjdeme ďalej ruka v ruke s našim veľkým spojencom, bratským Sväzom sovietskych socialistických republík, a so všetkými ostatnými priateľskými krajinami svetovej socialistickej sústavy, pevným článkom ktorej je naša republika.

Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi světa a prispievať k mierovému spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Dôslednou mierovou politikou a všestranným rozvojom svojej krajiny budeme napomáhať tomu, aby sa všetky národy presvedčili o prednostiach socializmu, ktorý jediný vedie k blahu všetkého ľudstva.

 

II

Pred pätnástimi rokmi, v roku 1945, sa náš pracujúci ľud, oslobodený hrdinskou Sovietskou armádou z pút fašistickej okupácie, po skúsenostiach s buržoáznou republikou rozhodol budovať svoj oslobodený štát ako ľudovú demokraciu, ktorej poslaním bolo zabezpečiť mu pokojný vývoj k socializmu. Na čelo republiky stala si Komunistická strana Československa, osvedčený predvoj robotníckej triedy, zocelený v boji v dobe buržoáznej republiky a za okupácie. Posledný široko založený pokus medzinárodnej a vnútornej reakcie o zvrat tohto vývoja bol odrazený rozhodným vystúpením pracujúceho ľudu vo februári 1948.

Náš pracujúci ľud sa tak najprv zbavil pút cudzieho panstva a potom aj kapitalistického vykorisťovania a stal sa hospodárom svojej krajiny. Za týchto pätnásť rokov dokázal dosiahnuť svojou prácou a svojím cieľavedomým úsilím vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti také úspechy, aké boli za kapitalizmu nemysliteľné. Prednosti socialistického zriadenia sa prejavili aj u nás celkom jasne a presvedčivo.

Zmenila sa podstatne tvárnosť našej krajiny. Naše národné hospodárstvo sa rozvíja a silnie ako nikdy predtým. Výroba z roka na rok vzrastá a životná úroveň všetkých pracujúcich sa ustavične zvyšuje. Niet už u nás vykorisťovateľských tried, vykorisťovanie človeka človekom je navždy odstránené. Niet už hospodárskych kríz ani nezamestnanosti. Vzdelanie a kultúra sa stávajú všeobecným majetkom všetkých pracujúcich.

Obidva národy, ktoré vytvorili Československú republiku, Česi a Slováci, žijú v bratskej zhode. Spoločné budovanie socializmu umožnilo, aby Slovensko rýchle prekonalo svoju niekdajšiu zaostalosť a povznieslo sa na vysokú úroveň v priemysle i v pôdohospodárstve.

Československý štát, do ktorého sa zorganizoval pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou, stal sa ľudovou organizáciou v najvlastnejšom slova zmysle - socialistickým štátom.

V našej krajine boli už vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalistickej spoločnosti k spoločnosti socialistickej. Oslobodená ľudská práca stala sa základným činiteľom v celej našej spoločnosti. Je teraz nielen povinnosťou, ale aj vecou cti každého občana. Uskutočňuje sa už zásada socializmu:

„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“

Ľudová demokracia ako cesta k socializmu sa úplne osvedčila: doviedla nás k jeho víťazstvu.

 

 

III

Všetko naše usilovanie smeruje teraz k tomu, aby sme vytvárali materiálne a duchovné predpoklady na prechod našej spoločnosti ku komunizmu.

Rozvíjajúc socialistickú štátnosť, budeme ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu, rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých schopností.

V ďalšom vývoji, keď sa práca stane prvou životnou potrebou, chceme dosiahnuť taký rozmach výrobných síl a také rozmnoženie bohatstva spoločnosti, aby bolo možné vyhovieť všetkým rastúcim potrebám spoločnosti i všestranného rozvoja každého jej člena. Potom bude možné prejsť k uskutočňovaniu najvyššej zásady rozdeľovania - zásady komunizmu:

„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb!“

Aby sme utvrdili všetky doterajšie výsledky bojov a práce nášho ľudu a aby sme zároveň ukázali nezlomnú vôľu dospieť k cieľom ešte vyšším, uzákoňujeme dnes túto socialistickú ústavu našej republiky.

 

 

Druhá hlava

PRÁVA A POVINNOSTI OBČANOV

 

Čl. 19

(1) V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom, sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti. Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti; s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.

(2) V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti, predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.

 

Čl. 20

(1) Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

(2) Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.

(3) Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.

(4) Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.

 

Čl. 21

(1) Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu.

(2) Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.

(3) Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.

 

Čl. 22

(1) Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.

(2) Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.

 

Čl. 23

(1) Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.

(2) Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení, stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.

 

Čl. 24

(1) Všetci občania majú právo na vzdelanie.

(2) Toto právo je zabezpečené základným školským vzdelaním všetkej mládeže, ktoré je do veku 15 rokov povinné a bezplatné, ako aj sústavou bezplatných škôl, ktorá v stále širšej miere poskytuje úplné stredné vzdelanie, všeobecné alebo odborné, a vzdelanie vysokoškolské. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia pracujúcich pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných roľníckych družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.

(3) Celá výchova a všetko vyučovanie sú založené na vedeckom svetovom názore a na úzkom spojení školy so životom a prácou ľudu.

 

Čl. 25

Občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti zabezpečuje štát všetky možnosti a prostriedky na vzdelanie v materinskom jazyku a na kultúrny rozvoj.

 

Čl. 26

(1) Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.

(2) Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže. Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.

(3) Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny, štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.

 

Čl. 27

Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.

 

Čl. 28

(1) V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.

(2) Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas, televízia a iné prostriedky.

 

Čl. 29

Občania a organizácie majú právo obracať sa na zastupiteľské sbory a na ostatné štátne orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne a včas vybavovať.

 

Čl. 30

(1) Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.

(2) Tresty možno ukladať len na základe zákona.

 

Čl. 31

Nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných zpráv, ako aj sloboda pobytu sú zaručené.

 

Čl. 32

(1) Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.

(2) Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.

 

Čl. 33

Československá socialistická republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.

 

Čl. 34

Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a v každom svojom konaní dbať na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich.

 

Čl. 35

Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily vlasti.

 

Čl. 36

Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej cti.

 

Čl. 37

(1) Vrcholnou povinnosťou a vecou cti každého občana je obrana vlasti a jej socialistického zriadenia.

(2) Občania sú povinní vykonávať službu v ozbrojených silách podľa zákona.

 

Čl. 38

Neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.

 

 

Ôsma hlava

SÚDY A PROKURATÚRA

 

Čl. 97

(1) Súdy a prokuratúra chránia socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie i práva a oprávnené záujmy občanov a organizácií pracujúceho ľudu.

(2) Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.

 

Súdy

Čl. 98

(1) Súdnictvo v Československej socialistickej republike vykonávajú volené a nezávislé ľudové súdy.

(2) Súdy sú: Najvyšší súd, krajské a okresné súdy, vojenské súdy, ako aj miestne ľudové súdy.

 

Čl. 99

(1) Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom; dozerá na súdnu činnosť všetkých ostatných súdov. Sudcovia Najvyššieho súdu sú volení Národným zhromaždením.

(2) Sudcovia krajských súdov sú volení krajskými národnými výbormi.

(3) Sudcovia okresných súdov sú volení občanmi podľa všeobecného, priameho a rovného volebného práva s tajným hlasovaním.

(4) Najvyšší súd, krajské a okresné súdy sa volia na obdobie štyroch rokov.

(5) Vojenské súdy sa volia podľa osobitných predpisov.

 

Čl. 100

(1) Súdy rozhodujú zásadne v sboroch.

(2) Sbory Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sú zložené jednak zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí ju vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú pri rozhodovaní rovní.

 

Čl. 101

(1) Na ďalšie prehlbovanie účasti pracujúcich na výkone súdnictva volia sa v miestach a na pracoviskách miestne ľudové súdy.

(2) Miestne ľudové súdy prispievajú k upevňovaniu socialistickej zákonnosti, k zabezpečovaniu spoločenského poriadku a pravidiel socialistického spolužitia.

(3) Rozsah právomoci miestnych ľudových súdov, spôsob, ako sa zriaďujú, ich volebné obdobie i zásady ich organizácie a konania ustanovuje zákon.

 

Čl. 102

(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

(2) Sudcovia sú povinní podávať svojim voličom alebo zastupiteľskému sboru, ktorý ich zvolil, zprávy o svojej činnosti a o činnosti súdu, ktorého sú členmi. Sudcovia môžu byť odvolaní voličmi alebo zastupiteľským orgánom, ktorý ich zvolil; podmienky a spôsob odvolávania sudcov ustanovuje zákon.

 

Čl. 103

(1) Súdy postupujú v konaní tak, aby sa zistil skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú.

(2) Pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné; verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom.

(3) Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby.

(4) Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.

 

Prokuratúra

Čl. 104

Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, súdmi, hospodárskymi a inými organizáciami i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny prokurátor.

 

Čl. 105

(1) Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident republiky.

(2) Generálny prokurátor je zodpovedný Národnému zhromaždeniu.

 

Čl. 106

Orgány prokuratúry sú podriadené jedine generálnemu prokurátorovi a vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Pri celej svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.

 

 

Deviata hlava

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

Čl. 107

(1) Územie Československej socialistickej republiky tvorí jednotný a nedeliteľný celok.

(2) Štátne hranice môžu byť zmenené len ústavným zákonom.

(3) Územná organizácia Československej socialistickej republiky je usporiadaná so zreteľom na hospodárske, politické, sociálne a kultúrne potreby celej spoločnosti tak, aby všestranne napomáhala jej ďalší rozvoj a zabezpečovala čo najširšiu účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárskej a kultúrnej výstavby.

 

Čl. 108

Štátne občianstvo sa nadobúda a stráca za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

 

Čl. 109

Hlavným mestom Československej socialistickej republiky je Praha.

 

Čl. 110

(1) Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít tvaru husitskej pavézy s päťramennou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostý lev majúci na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a vatrou zlatej farby. Kresba znaku je zlatá.

(2) Štátna vlajka Československej socialistickej republiky sa skladá z dolného poľa červeného a horného bieleho, medzi ktoré je vsunutý modrý klin od žrde k stredu vlajky.

(3) Podrobnosti o štátnom znaku a o štátnej vlajke i spôsob ich používania ustanovuje zákon.

 

Čl. 111

(1) Ústava sa môže meniť iba ústavným zákonom.

(2) Zákony ani iné právne predpisy nesmú odporovať ústave. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.

 

Čl. 112

(1) Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.

(2) Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili a dopĺňali.

 

 

Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.